Pastoračná a formačná starostlivosť pre zdravotníckych pracovníkov a pacientov v zariadeniach rehole Milosrdných bratov (Br. Joachim Mačejovský OH, MSc.)

Pastoračná a formačná starostlivosť pre zdravotníckych pracovníkov a pacientov v zariadeniach rehole Milosrdných bratov

Vypracoval: Br. Joachim Mačejovský OH, MSc.Provinciál Rakúskej provincie Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha

Prednáša: JUDr. Michal Tinák OH, čestný člen rehole, Generálny riaditeľ Nemocnice Milosrdných bratov, s. r. o. v Bratislave

Úvod
Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha, ľudovo nazývaná „Milosrdní bratia“, sa už viac ako 4 storočia nepretržite venuje ľuďom na okraji spoločnosti: starým, chorým, zomierajúcim, chudobným, bez domova, závislým na omamných látkach a ľuďom s rôznym druhom postihnutia. V 52 krajinách na všetkých kontinentoch sveta v približne 300 vlastných zariadeniach poskytuje spolu so svojimi spolupracovníkmi a spolupracovníčkami pomoc všetkým, ktorí to potrebujú - bez ohľadu na ich pôvod, farbu pleti, vierovyznanie, sociálne postavenie
a zabezpečenie. Podľa odkazu sv. Jána z Boha (1495-1550), jej zakladateľa, ktorý znie: „Robte dobro a robte ho dobre“ sa 1.200 Milosrdných bratov a ich približne 60.000 spolupracovníkov na celom svete denne snaží žiť charizmu rehole - hospitalitu, teda kresťanskú pohostinnosť.
Rakúsku provinciu rehole Milosrdných bratov tvoria štyri krajiny: Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a Česko. Teda 4 národnosti, 4 jazyky, 4 zdravotnícke, sociálne a právne systémy a 3 rozličné peňažné meny. Milosrdní bratia prevádzkujú v týchto krajinách 23 zariadení (nemocnice, domovy dôchodcov, zariadenia pre ľudí s postihnutím, chránené dielne, hospice, dialyzačné centrum, zariadenie pre ľudí v núdzi) a 8 lekární. V činností v týchto zariadeniach nás podporuje bezmála 8.000 spolupracovníkov rôznych národností, vierovyznania a farby pleti, pričom naše zariadenia sú súčasťou verejného zdravotníckeho a sociálneho systému.
Formačná starostlivosť pre zdravotníckych pracovníkov
Uvedené informácie by mohli sprostredkovať pocit, že nie je možné zlúčiť kvalitatívnu starostlivosť o zverených ľudí so starostlivosťou o ich duchovné potreby. Zo skúseností však môžeme tvrdiť opak.
Keď som v úvode spomínal charizmu rehole - hospitalitu - ako kresťanskú pohostinnosť, nemal som na mysli iba všeobecné predstavy o tom, ako sa milo, ľudsky ujať pacienta či iného núdzneho v našich zariadeniach. Hospitalita je
v prípade zariadení Milosrdných bratov spoločným menovateľom pre hodnoty, ktorými sú kvalita, rešpekt, zodpovednosť a špiritualita.
Kvalita - Ponúkame profesionálnu pomoc na vysokej odbornej a ľudskej úrovni. Kvalita pre nás znamená sústavné vzdelávanie, tímovú a interdisciplinárnu spoluprácu, otvorené oči pre nové potreby a organizáciu, ktorá je orientovaná na spolupracovníkov a pacientov.
Rešpekt - Zachovávame dôstojnosť každého človeka.
Rešpekt pre nás znamená zaobchádzanie medzi sebou s rešpektom; úctu k sebe
i k druhým; zachovávanie etických štandardov (etický kódex); mlčanlivosť. Zodpovednosť - Konáme zodpovedne.
Zodpovednosť pre nás znamená prevzatie celkovej starostlivosti (starosť o telo
a dušu, ale aj podporu príbuzných); stáť za našimi rozhodnutiami - slovami
a skutkami; skladanie účtov o použití zverených finančných prostriedkov; otvorenosť voči kritike a dobrým radám.
Špiritualita - Sme otvorení voči túžbe človeka po zmysle, náboženstve
a transcendencii.
Špiritualita pre nás znamená poskytnúť duši priestor a spoznať Krista v trpiacom; spoznať núdzu a potreby iných a konať; duchovná služba je súčasť našej služby pacientom; vytvárať osobný kontakt s Bohom a žiť vieru.
Hospitalita, ktorá zastrešuje tieto štyri hodnoty pre nás znamená spojenie kompetencie a srdca, profesionality a milosrdenstva; poskytnúť našim pacientom a obyvateľom našich zariadení dočasný domov; vytvárať spoločenstvo; „El cuor mande“-„nech rozkazuje srdce“.
V začiatkoch pôsobenia rehole Milosrdných bratov boli zariadenia relatívne malé a bratov bolo dostatok v každom odvetví - lekári, lekárnici, zdravotníci, kuchári, záhradníci, zberatelia almužien a pod. V tých časoch bolo šírenie charizmy akoby predprogramované - cez živý príklad rehoľníkov, spolupracovníci boli potrební zriedkakedy. V dnešnej dobe sa karty obrátili. Zariadenia sú veľké, bratov je pri nedostatočnom počte nových povolaní málo a pri dnešnej organizačnej štruktúre
v zariadeniach ani nie sú schopní pokryť všetky odvetvia. Spolupracovníkov, ktorí sa podieľajú na fungovaní týchto zariadení je niekoľkonásobne viac ako samotných bratov. Rozmáhajúca sa sekularizácia a často aj nezáujem spoločnosti o náboženstvo, šíriaci sa extrémizmus, poprevracané hodnoty, niekedy aj neprajnosť politiky a miestami až nenávisť medzi príslušníkmi jednotlivých náboženstiev právom vyzývajú k otázke, či je možné za takýchto okolností uchovať charizmu sv. Jána z Boha v dnešnej spoločnosti.
Práve tu je dôležitá formácia našich spolupracovníkov. Už pri prijímacom pohovore - hlavne keď ide o obsadenie pozícií v strednom a vyššom manažmente, kde vedúca osoba zodpovedá za väčší či menší tím spolupracovníkov - je potrebné poukázať na spomenuté hodnoty a zdôrazniť, že ich implementácia v každom pracovnom dni a ich sprostredkovanie spolupracovníkom je základným kameňom pre zachovanie týchto hodnôt. Aby to dotyčná osoba dokázala, je každý nový spolupracovník v manažmente povinný, zúčastniť sa tzv. Školy hospitality. Je to dvojdňový kurz, kde sa spolupracovník dozvedá o živote a práci sv. Jána z Boha, o jeho duchovnom obrátení a prínose do oblasti zdravotníctva a sociálnej sféry 16. storočia. Tak isto v tomto kurze spolupracovníci získavajú stručný prehľad
o dejinách našej rehole a jej organizačnej štruktúre. V krátkom videu sa im prihovára aj generálny predstavený našej rehole, ktorý ich povzbudzuje k aktívnej spolupráci na diele sv. Jána z Boha. V skupinových prácach majú spolupracovníci možnosť dozvedať sa o iných zariadeniach v provincii, vymieňať si názory
s kolegami z iných zariadení a odvetví, zahľadieť sa do budúcnosti a spoznať život Milosrdných bratov pri slávení eucharistie a modlitbách ako aj pri spoločnom stolovaní a večernom rozhovore na témy duchovné i svetské. Práve v spätných väzbách účastníkov tohoto „na mieru šitého“ seminára je možné vidieť ich záujem a motiváciu ako aj rozšírenie obzoru, za ktoré sú mnohí z nich veľmi vďační. Neraz sa stáva, že po dvoch dňoch sa aj v súkromnom živote začínajú nanovo venovať otázkam prachom zapadnutej viery. Okrem tých, ktorí sa na tomto seminári povinne zúčastňujú, môže sa ho zúčastniť každý spolupracovník našich zariadení. Dodatočne k dvojdňovému semináru uskutočňujeme aj jednodňový pod názvom „Deň hospitality“, kde ide o osvieženie pamäti a aktualizáciu „vedomostí“ z dvojdňového seminára. Drvivá väčšina spolupracovníkov sa s témami
a charizmou rehole dokáže stotožniť a to sa prejavuje v jej každodennom konaní.
Pastoračná činnosť pre zdravotníckych pracovníkov
Kým škola a deň hospitality by sa dali označiť ako formácia spolupracovníkov Milosrdných bratov, existuje aj druhá strana starostlivosti o spolupracovníkov a tou je pastorácia.
V každom zariadení Milosrdných bratov je etablovaná a fungujúca pastoračná rada zložená z rehoľných bratov, rehoľných sestier a spolupracovníkov, ktorí majú blízko k Cirkvi. Tá sa pri svojich pravidelných zasadaniach venuje organizácii liturgických slávení ako púte, slávnosť sv. Jána z Boha, krížové cesty, májové pobožnosti, predvianočné posedenie, sv. omše za zosnulých pacientov, požehnania nových priestorov ale aj duchovných obnôv a prednášok na rozličné duchovné témy. Na všetky tieto aktivity sú pozývaní a srdečne vítaní všetci spolupracovníci, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie. V rámci provincie sa spoločne stretávajú niektoré pastoračné rady rozličných zariadení (poväčšine víkendové stretnutie), kde sa vzájomne inšpirujú a informujú o organizovaných aktivitách, radostiach i starostiach v zariadeniach a tak majú možnosť, navzájom sa spoznávať, motivovať i obohacovať. Raz za 4 roky sa uskutočňuje celoprovinčné stretnutie pastoračných rád pod predsedníctvom provinciála.
Duchovná služba
Duchovná služba je popri odbornej starostlivosti neodmysliteľnou zložkou každého zariadenia Milosrdných bratov na svete. Aj keď rehoľa Milosrdných bratov je laickou rehoľou, približne 10% jej členov sú kňazi. Ani to však nepostačuje na to, aby bolo každé zariadenie zabezpečené čo i len jedným vlastným kňazom. Preto sme odkázaní na spoluprácu s diecézami, farnosťami
a kňazskými rehoľami, ktoré sú v blízkosti našich zariadení. Na zabezpečenie fungujúcej duchovnej služby však nemusí byť prítomný kňaz počas celého dňa. Samozrejme, ak to tak je, je to len výhodou, avšak zo skúseností v Rakúsku či iných západných krajinách vieme, že nie vždy je možné takúto výhodu zabezpečiť. V mnohých zariadeniach Milosrdných bratov preto funguje duchovná služba tak, že zodpovední za ňu sú jeden až dvaja pastorálni asistenti (laici s teologickým vzdelaním) alebo stáli diakoni, ktorí majú zväčša aj doplnkové vzdelanie pre nemocničnú pastoráciu a sú k tejto službe poverení diecézou. K nim sa pridávajú aj
dobrovoľníci, ktorí vyžadujú osobitnú pozornosť a vovedenie do problematiky duchovnej služby. Tieto tímy pravidelne navštevujú chorých a poskytujú im možnosť rozhovorov na všelijaké témy a dávajú im do pozornosti rôzne aktuálne podujatia pre pacientov, ako napríklad sv. omše s pomazaním chorých, požehnanie detí, budúcich matiek a pod. Ak sa pri rozhovore ukáže, že si pacient želá aj prijatie sviatostí (hlavne pomazanie chorých alebo sviatosť zmierenia), je úlohou duchovnej služby, zabezpečiť kňaza. Sv. prijímanie sa podáva podľa želania pacientov v nedeľu, v niektorých prípadoch aj každý deň (ak ide o duchovné osoby, alebo osoby, ktoré si vyslovene želajú prijímať eucharistiu každý deň). Aj túto službu vykonávajú členovia duchovnej služby - pokiaľ majú povolenie mimoriadneho rozdávateľstva sv. prijímania.
Duchovná služba v našich zariadeniach však nemôže dobre fungovať bez komunikácie s personálom jednotlivých oddelení. Preto je dôležité, aby aj zdravotnícky a pomocný ošetrovateľský personál (hlavne ten, ktorý je iného vierovyznania, alebo aj bez vyznania) bol senzibilizovaný pre duchovné potreby pacientov. Duchovná služba alebo kňazi môžu byť zakaždým kontaktovaní práve zdravotníckym personálom, ktorý sa pri pacientovi nachádza najbližšie - a to nie až v hodine dvanástej. Preto je občasná návšteva člena duchovnej služby
v zdravotníckom a ošetrovateľskom tíme vítaná - tu je možná spomínaná senzibilizácia ako aj diskusia na aktuálne témy. Zakaždým, keď duchovná služba ide navštíviť pacienta, zastaví sa u zdravotného personálu a informuje sa o stave daného pacienta. Z vlastnej iniciatívy môže personál oddelenia navrhnúť duchovnej službe navštíviť aj toho-ktorého pacienta - ak majú pocit, že by návštevu mohol potrebovať. V opačnom prípade, ak si niektorý pacient vyslovene neželá návštevu duchovnej služby, je personál povinný o tom duchovnú službu informovať. Zabezpečenie duchovnej služby aj iným, ako katolíckym pacientom je takisto samozrejmosťou. Našim cieľom je, aby sa každému pacientovi dostala informácia o duchovnej službe v našich zariadeniach a čo najväčší počet pacientov bol aj navštívený - čo je pri stálom skracovaní pobytov v nemocnici a presúvaní mnohých výkonov do oblasti ambulantnej starostlivosti zakaždým náročnejšie.
Čím je teda duchovná služba?
✓ Duchovná služba má svoj základ v Božej láske a jeho starostlivosti o človeka a túto lásku preukazuje chorým.
✓ Duchovná služba je vždy starostlivosťou o celého človeka. Biblický obraz človeka a poznatky z humánnych vied sa stavajú do vzájomného vzťahu.
✓ Duchovná služba je vykonávaná z poverenia Cirkvi a je samostatnou zložkou so špecifickými požiadavkami a podmienkami a chce byť „partnerom a sprievodcom medicínsko-ošetrovateľsko-terapeutického systému“.
✓ Duchovná služba pracuje vo vlastnej zodpovednosti, v náväznosti na rehoľu Milosrdných bratov a v ekumenickom rozmere, pretože patrí všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich pôvod, rasu alebo náboženské či špirituálne cítenie, tak, ako to zodpovedá duchu nášho zakladateľa, sv. Jána z Boha.
✓ Duchovnú službu rozumieme ako „vyhľadávajúcu“, v ktorej sa dušpastier stáva sprostredkovateľom vo vzťahu medzi Bohom a človekom.
✓ Duchovná služba ponúka priestor a čas na stretnutie a rozhovor a sústredí sa na to, aby podporovala ľudí v ich celkom osobných životných situáciách ako aj v situáciách viery. „Pre všetkých cheme byť spoľahlivými sprievodcami
a pracovať na tom, aby bola choroba vnímaná aj ako príležitosť pre dotyčného, nájsť cestu k sebe samému.“
✓ Duchovné sprevádzanie sa deje aj s vedomím, že spirituálna dimenzia síce zahŕňa aj náboženskú, avšak ide oveľa ďalej, nakoľko sú medzi nami aj ľudia, ktorí nie sú nábožensky viazaní a preto je dôležité „vnímať špirituálne potreby pacientov a pomoc potrebujúcich, ich príbuzných ako aj spolupracovníkov.“
✓ Duchovná služba nekoná len službu chorému, „ale pomáha aj zdravému človeku vnímať hraničné situácie ľudí.“
Záver
Z uvedeného vyplýva, že na kvalitatívne zabezpečenie nám zverených osôb
v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach poskytujúcich sociálne služby po stránke duchovnej je potrebná senzibilizácia, pastorácia a formácia spolupracovníkov pracujúcich v zariadeniach Milosrdných bratov.
Tá sa deje v úzkej vzájomnej spolupráci pastoračnej rady a duchovnej služby ako aj v spolupráci a komunikácii týchto dvoch grémií so zriaďovateľom jednotlivých zariadení. Vzájomná otvorenosť a pripravenosť spolupracovníkov z rôznych odvetví komunikovať vytvára pozitívnu atmosféru, v ktorej je možné aj konštruktívne riešenie existujúcich problémov. Práve pozitívna atmosféra, ľudskosť a senzibilita medicínskeho, zdravotníckeho, ošetrovateľského
a v neposlednom rade aj administratívneho personálu zariadení Milosrdných bratov je diferenčným kritériom kvality týchto zariadení.
Mnohokrát máme možnosť počuť od pacientov výrok: „Vo Vašej nemocnici panuje iný duch“. Tento „iný“ duch je duchom sv. Jána z Boha. A práve za pomoci senzibilizácie, formácie a pastorácie nášho personálu sa snažíme zachovať ho
v našich zariadeniach aj naďalej.
Ďakujem za pozornosť.